obpugnatus


aggettivo e infinito perfetto

Vedi la traduzione di questo lemma



MASCHILE
SINGOLARE
Nom.
obpugnatus
Gen.
obpugnati
Dat.
obpugnato
Acc.
obpugnatum
Abl.
obpugnato
Voc.
obpugnate
PLURALE
Nom.
obpugnati
Gen.
obpugnatōrum
Dat.
obpugnatis
Acc.
obpugnatos
Abl.
obpugnatis
Voc.
obpugnati
FEMMINILE
SINGOLARE
Nom.
obpugnată
Gen.
obpugnatae
Dat.
obpugnatae
Acc.
obpugnatam
Abl.
obpugnatā
Voc.
obpugnată
PLURALE
Nom.
obpugnatae
Gen.
obpugnatārum
Dat.
obpugnatis
Acc.
obpugnatas
Abl.
obpugnatis
Voc.
obpugnatae
NEUTRO
SINGOLARE
Nom.
obpugnatum
Gen.
obpugnati
Dat.
obpugnato
Acc.
obpugnatum
Abl.
obpugnato
Voc.
obpugnatum
PLURALE
Nom.
obpugnata
Gen.
obpugnatōrum
Dat.
obpugnatis
Acc.
obpugnata
Abl.
obpugnatis
Voc.
obpugnata




Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z



{{ID:OBPUGNATUS200}}
---CACHE---